Bobor vodný sa stal opätovným členom našej fauny v roku 1976. Odvtedy jeho populácia zaznamenala nevídaný rozvoj.

 

 Tento proces je celoeurópsky. Začiatkom 20. storočia prežívalo v Eurázii asi 1200 jedincov. Následkom zákazu poľovania a presadenia programov obnovy  sa populácia výrazne zvýšila.  Najvyššie stavy sú v Škandinávii a v krajinách bývalých ZSSR.  K obnove výskytu bobra pristúpili k horeuvedeným krajinám  ďalšie desiatky krajín. Vedie ich k tomu snaha činnosťou bobra zastaviť degradačné procesy tokov, obnoviť prírodné väzby, zvýšiť biologickú rozmanitosť, ale aj turistickú atraktívnosť území.

Bobry prispôsobujú osídlené prostredie svojim potrebám a menia ho do takej miery ako iný živočích. Budovateľská činnosť bobrov je základom fungovania mnohých ekosystémov. Škála konfliktov s činnosťou človeka je široká.  V každej konfliktnej situácii je potrebná bilancia prínosov a strát pre  prostredie a hospodárenie človeka. 

V manažmente bobrej populácie treba zohľadniť funkciu brehovej zóny (životné prostredie bobra), ktorá má dôležitú úlohu pre zachovanie celkovej kostry ekologickej stability, čistoty a kvality vody, druhovej rozmanitosti, pre limitovanie erózie, splošťovanie povodňových vĺn a zadržiavanie vlahy na území.

Bobor je nositeľom mnohých pozitívnych zmien v krajine poškodenej človekom, vďaka ktorým si získava sympatie množstva ľudí. Ľudia si na činnosť bobra opätovne zvykajú , tak ako si už zvykli na iné živočíchy.

Bobor vodný sa postupne vracia na územia, z ktorých ho nekompromisne vytlačil egoizmus ľudí.

Zdroj: Manuál pre starostlivosť o populáciu bobra vodného, ŠOP SR.